Posilnite kožný mikrobióm: Kožná bariéra je veľmi dôležitá

Čo je kožný mikrobióm?

Po dlhú dobu sa vedci zaujímali o črevný mikrobióm. No teraz sa čoraz viac dostáva do centra pozornosti kožný mikrobióm. Čo to vlastne je? „Kožný mikrobióm predstavuje súhrn všetkých mikroorganizmov, ktoré obývajú povrch našej kože a žijú v symbióze s našim telom, z čoho profitujú obe strany,“ vysvetľuje Mudr. Illmer. Patria sem baktérie, huby a roztoče rodu Demodex, ktoré sa nachádzajú vo vlasových folikuloch a mazových žľazách. Pri výskume sú do mikrobiómu zahrnuté aj vírusy, ako napr. ľudský papilomavírus (HPV) a vírus herpes simplex (HSV).

Human Microbiom Project dokázal identifikovať viac ako 500 rôznych typov mikroorganizmov, ktoré žijú na ľudskej koži. Niektoré časti tela sú viac osídlené mikroorganizmami ako iné: mikróby milujúce vlhkosť a teplo žijú predovšetkým v podpazuší, v oblasti prstov na nohách a v oblasti slabín. Na tvári, dekolte a hornej časti chrbta je veľa mazových žliaz – nachádzajú sa tam teda takzvané lipofilné mikróby. Suché oblasti kože, ako sú ruky a nohy, bývajú kolonizované menším počtom mikróbov, zatiaľ čo pupok je pokladnicou pre výskum mikrobiómu. Okrem toho má každý človek jedinečný mikrobióm. Vedci ho preto nazývajú „druhý genóm“.

Ako vzniká kožný mikrobióm?

"Plod v maternici ešte nemá kožný mikrobióm. Ten sa vyvíja až po narodení," vysvetľuje doktorka Illmer. Ak sa dieťa narodí vaginálne, jeho koža je kolonizovaná baktériami z matkiných pôrodných ciest a čriev. U detí narodených cisárskym rezom zohráva kožný mikrobióm matky obzvlášť dôležitú úlohu pri vývoji vlastného kožného mikrobiómu dieťaťa.

V prvý deň života je mikrobióm dieťaťa v závislosti od spôsobu pôrodu ešte veľmi odlišný. Ako však ukázala holandsko-škótska štúdia, po mesiaci bol rozdiel už len minimálny. Na vývoj kožného mikrobiómu novorodencov malo pozitívny vplyv najmä dojčenie a príjem materského mlieka.

Akú funkciu má kožný mikrobióm?

Koža je najväčší ľudský orgán. V závislosti od veľkosti tela váži od 3,5 do 10 kilogramov. Ako vonkajšia schránka tela má množstvo životne dôležitých úloh: chráni pred škodlivými vplyvmi, potením reguluje telesnú teplotu a rovnováhu vody a elektrolytov. "Mikrobióm podporuje pokožku pri plnení týchto ochranných úloh. Hovoríme o kožnej bariére," hovorí doktorka Illmer.

Ako to funguje? Mikroorganizmy na koži zvádzajú neustály konkurenčný boj o privilégium prežitia. Jeden štvorcový centimeter kože je domovom približne miliardy mikróbov. Ak prevažujú prospešné baktérie, naša pokožka je v poriadku. Niektoré kožné mikróby produkujú látky, ktoré do určitej miery chránia pokožku pred škodlivými účinkami UV žiarenia. Kožný mikrobióm trénuje imunitný systém, aby rozlišoval medzi neškodnými a nebezpečnými mikróbmi. Narušený mikrobióm prispieva napríklad k rozvoju alergií alebo autoimunitných ochorení. Vyvážený kožný mikrobióm zohráva hlavnú úlohu aj pri hojení rán: prospešné baktérie vytláčajú patogény a znižujú riziko infekcie.

Jedným z ochranných mechanizmov kože je aj kyslý ochranný plášť. Vytvára sa preto, lebo mikroorganizmy na koži aj koža samotná vylučujú určité látky – ako kožný maz, pot a odumreté zrohovatené bunky. Táto zmes má pH 5,5 a je mierne kyslá. Kyslé prostredie zabezpečí, aby sa nežiaduce baktérie, mikróby a plesne nemohli tak ľahko usadiť. „Môžete si to predstaviť ako džungľu: kožné bunky sú stromy, mikróby sú živočíchy v nej. A všetko spolu tvorí klímu – kyslý plášť,“ hovorí doktorka Illmer.

Čo ovplyvňuje kožný mikrobióm?

Niektoré vplyvy, ktorým je vystavené ľudské mikrobióm pokožky, sú nemenné: Patria sem genetika, pohlavie a vek. Ako dokazujú štúdie, rozmanitosť mikroorganizmov na pokožke žien sa úplne líši od tej u mužov. S pribúdajúcim vekom sa diverzita mikroorganizmov postupne znižuje.

Mnohé faktory však máme vo svojich rukách prostredníctvom životného štýlu. Štúdia napríklad zistila, že určité škodlivé baktérie sa častejšie vyskytujú u ľudí v mestských oblastiach než u ľudí vo vidieckych regiónoch. „Aj vplyvy prostredia, ako je UV žiarenie, menia mikrobióm pokožky,“ vysvetľuje Mudr. Illmer. „Rovnako môžu mikrobióm pokožky ovplyvniť stravovacie návyky, choroby, chronický stres a lieky. Napríklad antibiotiká – tie sú síce dôležité, ale okrem baktérií spôsobujúcich choroby zabíjajú aj prospešné baktérie v našom tele.“ Samozrejme, aj čistenie a starostlivosť o pokožku majú vplyv na mikroorganizmy na pokožke.

Znie to, akoby sme mohli urobiť veľa nesprávnych krokov? Mudr. Illmer odporúča zachovať pokoj: „Zmena neznamená automaticky narušenie. My, ľudia, sme neuveriteľne prispôsobivé organizmy. To platí aj pre naše kožné mikrobiómy.“ Uvádza príklad: „Keď idem plávať do chlórovanej vody, mikrobióm pokožky sa krátkodobo zmení, prispôsobí sa. To isté sa stane, keď sa vystavím slnku. Ale tieto zmeny nemajú dlhodobý efekt.“ Inak je to pri zmene stravy. Tá môže dlhodobo ovplyvniť zloženie mikroorganizmov na našej pokožke.

Ovplyvňuje črevný mikrobióm aj mikrobióm kože?

Vedci predpokladajú, že črevný mikrobióm a kožný mikrobióm sú prepojené. „Nemôžeme ich posudzovať samostatne, napokon sme jeden organizmus, jeden metabolizmus,“ vysvetľuje doktorka Illmer. Ak je oslabená črevná flóra, často tým trpí aj vzhľad pokožky. Strava s vysokým obsahom cukru a tuku a nízkym obsahom vlákniny má za následok nielen to, že sa v našich črevách usadzuje menej užitočných mikroorganizmov – výsledkom je aj menšia biologická rôznorodosť na koži.

Ako spoznáte narušený kožný mikrobióm?

„U mikroorganizmov na koži je dôležitá rôznorodosť, dobrá zmes. Ak sa jeden zárodok vymkne spod kontroly, naruší sa rovnováha kožného mikrobiómu. Vtedy hovoríme o dysbióze,“ vysvetľuje dermatologička. Môže to spôsobiť rôzne kožné a zdravotné problémy.

„Pokožka sa môže rýchlo stať suchou a drsnou. Môže byť aj iná na ohmat. Následne vznikajú ekzémy a mokvajúce miesta,“ hovorí doktorka Illmer. Čokoľvek, čo pripomína vyrážky naznačuje, že kožný mikrobióm je narušený.“ Ochranná kožná bariéra potom už nemôže dostatočne plniť svoju funkciu.

Chronické zápaly kože môžu prispieť k vzniku kožných ochorení ako psoriáza, neurodermatitída (atopický ekzém) a rosacea (ružovka). Pri neurodermatitíde je koža nadmerne kolonizovaná baktériou Staphylococcus aureus. Premnoženie roztočov Demodex a nerovnováha baktérie Staphylococcus epidermidis zohráva úlohu pri rosacei. Seboroická dermatitída, čo je zápalové ochorenie oblastí kože s množstvom mazových žliaz a tvorbou žltkastých, mazľavých šupín, je tiež spôsobená plesňami narušeným kožným mikrobiómom. Podľa doktorky Illner trpí v súčasnosti seboroickou dermatitídou 20 až 30 percent populácie.

Súvisí aj vznik akné s narušeným kožným mikrobiómom? "Pri klasickom tínedžerskom akné vedú hormonálne zmeny v tele okrem iného k zvýšenej tvorbe mazu. V dôsledku toho sa mení aj zloženie baktérií na pokožke," vysvetľuje doktorka Illmer. Akné sa môže zhoršiť nadbytkom Propionibacterium acnes. „Na liečbu sa používajú vysoké dávky vitamínu A, ktorý znižuje tvorbu kožného mazu, kožný mikrobióm sa opäť zmení,“ hovorí dermatologička.

Ako sa starať o kožný mikrobióm?

Čím rozmanitejšie mikroorganizmy sú na pokožke, tým je zdravšia. Najdôležitejšia je hydratácia: „Keď nie sú horné bunky pokožky vysušené, baktérie a iné mikroorganizmy sa môžu lepšie usadiť a množiť,“ hovorí doktorka Illmer. Dermatologička odporúča prípravky na starostlivosť o pleť s ceramidmi. Zdroje uhlíka a dusíka sú dobrou potravou pre mikroorganizmy.

A čo každodenná sprcha? Nebojte sa, je stále „povolená“ - pokiaľ nevysušuje pokožku. "To sa stáva hlavne vtedy, keď používate mydlo, ktoré je zásadité a narúša ochranný kyslý plášť pokožky. Lepšie sú prípravky bez obsahu mydla, napríklad syntetické detergenty," radí odborníčka. Tie sú zvyčajne označené ako „pH neutrálne k pokožke“, pretože zodpovedajú prirodzenej hodnote pH ľudskej pokožky.

Podľa doktory Illner je tiež veľmi dôležité naniesť na ruky po umytí hydratačný krém.

Koľko času potrebuje mikrobióm na regeneráciu?

„Bohužiaľ, k zhoršeniu vzhľadu pokožky dôjde veľmi rýchlo, zatiaľ čo na zlepšenie po chorobe alebo udalosti, ktorá spôsobí infekciu je potrebné viac času. Zvyčajne treba počítať s troma mesiacmi,“ hovorí doktorka Illner. Ako rýchlo sa obnoví kožný mikrobióm, závisí od rôznych faktorov – napríklad koľko máte rokov, v akom ste fyzickom stave a ako vážne ste chorý. „Pri chronických ochoreniach je zvyčajne potrebné podporovať kožný mikrobióm trvalo,“ dodáva odborníčka.

Dobré pre kožný mikrobióm