Jesť lepšie – pre seba aj pre svet
Toto zhrnutie bolo vygenerované pomocou umelej inteligencie a skontrolované človekom.
Dobre jesť znamená optimálne zásobovať telo živinami a zároveň šetriť životné prostredie. Ako to však dosiahnuť? Prinášame vám šesť tipov pre udržateľnejšie stravovanie.
1. Viac rastlinných zložiek stravy
Viac rastlinných a menej živočíšnych surovín – to je základom stravovacieho modelu „Planetary Health Diet“. Vyvinula ho komisia EAT-Lancet, interdisciplinárny medzinárodný tím vedcov z oblastí zdravia, životného prostredia, ekonomiky a poľnohospodárstva. Cieľom týchto odporúčaní je zdravé a zároveň ekologicky i sociálne udržateľné stravovanie svetovej populácie. Aby sa podarilo zdravo a ekologicky nasýtiť desať miliárd ľudí, musí sa drasticky znížiť spotreba mäsa a mliečnych výrobkov. Ako orientačnú hodnotu odporúča komisia EAT-Lancet jesť mäso raz až dvakrát týždenne (ideálne z voľného chovu a v bio kvalite) a ryby maximálne raz týždenne. Strukoviny – šošovica, cícer, fazuľa a podobne – sú rastlinným zdrojom bielkovín číslo jeden. Jednu porciu z nich by ste mali zaradiť do jedálnička najlepšie každý deň.
2. Nakupovať lokálne a sezónne
Udržateľné produkty sa v obchodoch identifikujú ťažko, keďže neexistuje povinnosť ich takto označovať. Jednoduchšie je staviť na sezónnosť a regionálny pôvod. Potraviny z regiónu sú spravidla čerstvejšie, a tým aj kvalitnejšie než tovar z dovozu. Okrem toho majú väčšinou nižšiu uhlíkovú stopu. Výskumníčka potravinových trendov Hanni Rützler pozoruje trend tzv. „Local Exotics“, ktorý presadzujú inovatívne podniky. Ide o odrody ovocia a zeleniny, ktoré pôvodne neboli domáce, no vďaka meniacim sa klimatickým podmienkam sa už pestujú aj v našich končinách. Príkladom sú artičoky, olivy, zázvor či ryža.
Trhy sú ideálnym miestom nákupu, pretože ponúkajú regionálne a sezónne potraviny. Ďalšia výhoda: dostanete sa do kontaktu s výrobcami a dozviete sa tak viac o produktoch a ich výrobe. Prehľad regionálnych predajcov, produktov a výrobcov ponúka stránka lokalnytrh.sk.
3. Jesť pestro
Čím pestrejšie, tým lepšie! Rastliny rôznych farieb a tvarov dodávajú rôzne živiny. Projekt „American Gut Project“ odporúča skonzumovať týždenne 30 rôznych druhov rastlín. Okrem ovocia a zeleniny k nim patria aj strukoviny, orechy, obilniny, bylinky a koreniny. Ak sa stravujete čo najpestrejšie, preukázateľne tým prospievate svojmu mikrobiómu a imunitnému systému. Namiesto chleba alebo cestovín môžete niekedy vedome siahnuť po iných zdrojoch sacharidov, ako sú zemiaky, pšeno či pohánka. Pri ovocí a zelenine môžete tiež vyskúšať niečo nové – najlepšie sezónne potraviny.
4. Predchádzať plytvaniu potravinami
Na celom svete sa vyhodí približne tretina všetkých vyprodukovaných potravín. Aby ste sa vyhli plytvaniu, pomôže plánovanie. Keď máte pripravený jedálniček, môžete vedome nakúpiť presne to, čo naň potrebujete. A využiť sa dajú aj zvyšky. Zo staršieho chleba tak vzniknú krutóny do polievky a kôrka z parmezánu či horského syra dodá eintopfom (jedlám z jedného hrnca) výraznú a korenistú chuť.
Aj správne skladovanie môže výrazne predĺžiť trvanlivosť potravín. Keďže jablká a paradajky pri zrení vylučujú plyn etylén, iné druhy sa v ich blízkosti kazia rýchlejšie. Preto by sa mali vždy skladovať oddelene. V chladničke je navrchu teplejšie ako dolu. Prvá polička je preto ideálna na syry a jedlá určené na priamu spotrebu. Stredná zóna je vhodná pre mliečne výrobky a do spodnej časti patria rýchlo sa kaziace potraviny, ako mäso či ryby. V priehradke na zeleninu sú šalát, mrkva a podobne chránené pred prílišným chladom. Existujú však aj potraviny, ktoré do chladničky nepatria. Paradajky napríklad strácajú svoju arómu a múčnatejú, škrob v zemiakoch sa mení na cukor, čím nepríjemne zosladnú, a cibuľa či cesnak začnú v dôsledku vlhkosti plesnieť alebo klíčiť.
A na záver: dátum minimálnej trvanlivosti nie je dátumom vyhodenia, ale zákonnou zárukou výrobcu pre špecifické vlastnosti potraviny, ako sú chuť, farba a konzistencia. Väčšina produktov je v neotvorenom obale a pri správnom skladovaní bezpečne použiteľná a chutná aj dlho po tomto dátume.
5. Variť si sami
Varenie je spôsob, ako šetrne zaobchádzať so zdrojmi, a – najmä v časoch krízy – šetrí peniaze. Okrem toho predstavuje protipól k nášmu často digitálnemu pracovnému svetu a vracia nás do prítomného okamihu (tu a teraz). Tým, že skúšate, odvážne kombinujete alebo nahrádzate suroviny, sa hravou formou učíte, ktoré ingrediencie spolu ladia – a čo vám chutí, prípadne nechutí.
Učíme sa obľúbiť si to, čo jeme často. Každý, kto sa vedome zaoberá jedlom a jeho prípravou, automaticky mení svoju chuť a svoje nároky. Inšpirácie na recepty, v ktorých hrajú hlavnú úlohu zelenina a obilniny najrôznejších chutí, nájdete v kuchárskych knihách, na internete či v reláciách o varení. Oplatí sa tiež znova objavovať svoje vlastné okolie: Aké produkty sa pestujú na okolí? Máme tu predaj z dvora alebo potravinové družstvá?
6. Byť zvedavý
Losos z 3D tlačiarne, hubové steaky, chrumkavé hmyzie čipsy – v potravinárskom sektore sa toho deje naozaj veľa. Počiatočná nedôvera je normálna a každý nový produkt sa zrejme ani nestane vaším obľúbeným jedlom. Ak však k inováciám pristupujete s otvorenou mysľou, možno zažijete nejedno príjemné prekvapenie. Napríklad náhrady mäsa z rastlinných surovín, ako sú huby alebo riasy. Alebo produkty vyrobené zo zvyškových materiálov. Pri takzvanom „Circular Food“ (cirkulárna ekonomika zameraná na stravovanie) existuje množstvo prístupov a konceptov. Jedným z príkladov je využitie mandľových škrupín, ktoré sa doteraz považovali za odpadový produkt pri spracovaní mandlí. Obsahujú aromatické látky a vlákninu dôležitú pre zdravie našich čriev. Pomocou nových technológií sa dnes mandle môžu spracovávať aj so škrupinami. Vďaka tomu sa dosahuje o 40 percent vyšší výťažok – a nevzniká žiadny odpad.
