Zázračný elixír z menštruačnej krvi: Výskum dodal prekvapivé fakty
Mýtus o jedovatej menštruačnej krvi
V kultúrnych dejinách ľudstva nemá menštruačná krv to najlepšie renomé. V mnohých náboženstvách a kultúrach bola a je menštruačná krv považovaná za nečistú. Keď ženy práve menštruovali, nemohli sa zúčastniť na mnohých spoločenských udalostiach. Boli v tomto stave totiž podozrivé z toho, že by mohli krvou zakaliť zrkadlá, spôsobiť hrdzavenie kovov, alebo že by mohli kvôli nim vyschnúť rastliny. Rímsky učenec Plínius dokonca označil menštruačnú krv za jed. Lekár Béla Schick v tomto duchu pokračoval a v 19. storočí vymyslel pojem „menotoxín“. Až do polovice 20. storočia bol mýtus o menštruačnom jede serióznym predmetom vedeckej diskusie. Odborníci túto poveru vyvrátili až v roku 1958.Prečo sa evolučne vyvinula menštruácia?
Z približne 5 500 známych druhov cicavcov menštruuje len asi jedno až jedno a pol percenta. Okrem žien má menštruáciu niekoľko druhov opíc, netopierov a hlodavcov. Štúdia, ktorej cieľom bolo konkretizovať tieto údaje, vykonaná v roku 2020, popísala v prírode len 84 druhov. Druhy, ktoré menštruujú, možno nájsť v rodokmeni cicavcov na veľmi rôznych miestach. Evolučná biológia preto predpokladá, že menštruácia sa musela vyvinúť niekoľkokrát nezávisle od seba. Ale prečo vlastne?
Stručne povedané: Zhrubnutá a meniaca sa sliznica maternice je prínosom tak pre embryo, ako aj pre matku. Menštruácia je len (niekedy žiaľ nepríjemným až bolestivým) vedľajším účinkom tejto evolučnej výhody.
Mnohé cicavce, napríklad zajace, nemenštruujú vôbec. Fáza ovulácie u nich nastáva totiž až po párení. Iné druhy zase sliznicu maternice (endometrium) „recyklujú“ tak, že ju telo rozloží a opäť následne vstrebe. U ľudí to týmto spôsobom možné nie je – sliznica maternice je jednoducho príliš hrubá. A má to samozrejme aj svoje dobré dôvody: zatiaľ čo u mnohých cicavcov sa embryo pripája len k povrchu endometria, u ľudí sa uhniezdi hlbšie do sliznice, plod teda profituje, dokáže lepšie získavať energiu od matky.
Evolučná biologička Deena Emera však poukazuje na výhodu vylučovania sliznice nielen u embrya, z hrúbky sliznice profituje aj matka. Endometrium u druhov, ktoré menštruujú, sa počas cyklu nielen vyvíja, ale mení sa aj jeho štruktúra. Táto premena sa nazýva „spontánna decidualizácia“. Umožňuje oplodnenému vajíčku uhniezdiť sa – avšak nie príliš hlboko, lebo v takom prípade by bol zasa ohrozený organizmus matky. Organizmus tehotnej ženy nemôže embryu poskytovať svoje drahocenné zdroje nekontrolovane. Ak by boli krvné obehové systémy embrya a matky príliš úzko prepojené, riziko vzniku silného krvácania by bolo vysoko pravdepodobné.
V čom sa menštruačná krv líši od „bežnej“ krvi
Ľudská menštruačná krv sa v mnohých ohľadoch líši od systémovej, resp. venóznej krvi.- Systémová krv sa pri poraneniach zráža, organizmus tak automaticky zabraňuje väčšej strate krvi. Menštruačná krv by naopak mala voľne odtekať. Preto obsahuje látky, ktoré brzdia zrážanie krvi (antikoagulačné enzýmy z endometria).
- Venózna krv sa skladá predovšetkým z červených a bielych krviniek, plazmy a krvných doštičiek. Menštruačná krv obsahuje okrem toho aj tkanivo odlučujúce sa z endometria. .
- Okrem toho sa v menštruačnej krvi nachádzajú jedinečné kmeňové bunky a proteíny, ktoré sa v krvnom obehu nevyskytujú.
3 zistenia z výskumu menštruačnej krvi
Hoci je menštruačný cyklus taký starý ako samotné ľudstvo, výskum menštruačnej krvi je ešte stále v plienkach. Stojí za tým samozrejme aj rodová nerovnosť, ktorá sa netýka len pracovného života a neplatenej práce, ktorá zahŕňa starostlivosť o členov rodiny, týka sa aj medicíny a výskumu. Napríklad v rokoch 2010 bolo publikovaných približne 15 000 vedeckých prác o sperme – no len približne 400 na tému menštruačnej krvi.
Menštruačná krv však zďaleka nie je len nejakým každomesačným odpadovým produktom, ktorý vyprodukuje ženské telo: predstavuje zaujímavý základ pre výskum v oblasti regeneratívnej terapie. A poskytuje tiež dôležité údaje o zdravotnom stave menštruujúcej ženy.
Menštruačná krv obsahuje kmeňové bunky s enormným potenciálom
Sliznica maternice sa každý mesiac obnovuje. Tento proces sa označuje ako „samoregeneračný“. Žiadne iné tkanivo v ľudskom tele nerastie tak rýchlo a nie je tak husto popretkávané krvnými cievami. Umožňujú to určité kmeňové bunky.
Americkí vedci v roku 2007 objavili v menštruačnej krvi žien nový druh kmeňových buniek, ktoré sa môžu vyvinúť najmenej do deviatich typov tkanív. Bunky pochádzajú zo steny maternice, ktorá je počas menštruácie mimoriadne dobre prekrvená. V laboratóriu sa delili 68-krát rýchlejšie ako kmeňové bunky získané z pupočníkovej krvi. Päť mililitrov menštruačnej krvi zdravej ženy stačilo, čo do dodania množstva buniek, na to, aby po dvoch týždňoch v bunkovej kultúre vytvorili bijúce bunky srdcového svalu.
Získavanie kmeňových buniek z menštruačnej krvi má oproti bežnému získavaniu kmeňových buniek z kostnej drene hneď dve výhody. Možno ich odobrať bezbolestne, neinvazívne a jednoducho. Okrem toho sú kmeňové bunky menštruačnej krvi od prírody stvorené na tvorbu krvných ciev – zatiaľ čo kmeňové bunky z kostnej drene to až tak dobre nedokážu. Dá sa teda konštatovať, že kmeňové bunky pochádzajúce z menštruačnej krvi sú mimoriadne zaujímavým artiklom na účely liečby kardiovaskulárnych ochorení a porúch krvného obehu.
Kmeňové bunky z menštruačnej krvi majú aj svoje ďalšie výhody, vyznačujú sa protizápalovými vlastnosťami, majú schopnosť regulovať imunitný systém a dokážu regenerovať veľmi podobne ako kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. V štúdii z roku 2022 dokázali u myší dokonca zmierniť príznaky roztrúsenej sklerózy. Vedci dúfajú aj v prelomové objavy v liečbe artrózy. Prvé náznaky v tomto smere priniesla štúdia z roku 2023.
Menštruačná krv by mohla priniesť revolúciu v hojení rán
Počas menštruácie je bazálna vrstva sliznice maternice v podstate otvorenou ranou, ktorá sa v nasledujúcej fáze cyklu, tzv. proliferačnej fáze, začne regenerovať. Vedci z medzinárodného výskumného tímu v menštruačnej krvi identifikovali 385 proteínov, ktoré prispievajú k lepšiemu hojeniu rán.
V roku 2018 zverejnil tím z univerzity v Adelaide výsledky štúdie o tom, ako sa dá plazma z menštruačnej krvi nasadzovať na liečbu rán. V Petriho miske vedci vypestovali vrstvu buniek z ľudskej kože. Do nej cielene vyrezali otvory, ktoré naplnili plazmou. Na druhý deň otvory zmizli na 100 percent – zahojili sa vďaka plazme z menštruačnej krvi. Pre porovnanie, keď vedci na rovnaké účely použili venóznu krvnú plazmu, plazma rany zahojila len na 40 percent.
Výskumné práce, ako je táto, vzbudzujú veľké nádeje v oblasti liečby popálenín, a tiež liečby u pacientov s diabetes, ktorí majú problém s hojením rán.
Menštruačná krv slúži na včasnú diagnostiku chorôb
Choroby, ako sú zápaly alebo niektoré nádory, spôsobujú, že v krvi je možné detegovať špecifické proteíny. Vedecky sa takéto proteíny nazývajú „biomarkery“. Biomarkery je možné detegovať aj v menštruačnej krvi. Výhoda: Menštruačnú krv je možné ľahko odobrať a ženám by to mohlo ušetriť nepríjemné, invazívne a navyše drahé vyšetrenia.
Napríklad ak je reč o ľudskom papilomavíruse, ktorý môže spôsobovať rakovinu krčka maternice, tak aj tento je možné detegovať v menštruačnej krvi. Vo svojej štúdii z roku 2022 to vedecky preukázal gynekológ Paul Blumenthal zo Stanfordskej univerzity. Rovnako sa tak dá z menštruačnej krvi detegovať hemoglobín A1c (HbA1c). Hodnota HbA1c je dôležitým ukazovateľom pri diagnostike cukrovky.
V roku 2025 vyvinuli švajčiarski vedci inteligentnú vložku s názvom „MenstruAI“, ktorá je schopná v menštruačnej krvi rozpoznať rôzne biomarkery. V súčasnosti je z krvi možné zistiť príznaky zápalu, rakoviny vaječníkov a endometriózy. Vložka je vybavená testovacím prúžkom, ktorý pri kontakte s menštruačnou krvou vyvolá farebný indikátor – podobne ako pri tehotenských testoch. Indikátor je možné odčítať voľným okom alebo pomocou špeciálne na to vyvinutej aplikácie. Vložka by sa v budúcnosti mala používať na včasnú diagnostiku – profitovali by z toho najmä ženy, ktoré žijú v krajinách so slabo rozvinutým zdravotníckym systémom a neexistujúcim či slabým systémom prevencie.
