Deň Zeme 2026: Týchto 5 faktov o obnoviteľných zdrojoch energie dokáže človeku dodať odvahu

Čo je teda tá energetická transformácia?

Energia je súčasťou našich životov. Spotrebúvame ju takmer neustále – často si to ani neuvedomujeme. Palivo, vďaka ktorému jazdíme na aute, takzvaná „sivá energia“, teda energia, ktorá je potrebná na celý životný cyklus výrobku, od výroby cez transport až po jeho likvidáciu.
Energiu možno získavať z rôznych zdrojov. V princípe ich možno rozdeliť na zdroje obnoviteľné a fosílne. Obnoviteľné zdroje energie sú prakticky nekonečné alebo sa cez rôzne prírodné procesy neustále samy obnovujú. Napríklad taká slnečná energia, veterná a vodná energia, ako aj geotermálna energia (geotermia). Na ich získavanie sa využívajú aj obnoviteľné suroviny. Fosílne energie naopak stavajú na neobnoviteľných zdrojoch, ako je uhlie, zemný plyn alebo ropa. A nakoniec je tu ešte jadrová energia, ktorá sa získava štiepením jadra v jadrových elektrárňach.
Pod pojmom energetická transformácia chápeme prechod od využívania fosílnych a jadrových zdrojov energie k obnoviteľným zdrojom energie.

Prečo je energetická transformácia naozaj potrebná?

To, na ktoré zdroje energie sa zameriavame v súčasnosti a v budúcnosti, bude mať rozhodujúci vplyv na život na našej planéte.

Na rozdiel od obnoviteľných zdrojov energie sú fosílne palivá na našej planéte k dispozícii len v obmedzenom množstve a navyše ich nie je možné umelo vyrobiť. Zásoby uhlia, ropy a zemného plynu sú staré milióny rokov, no roky rokúce sa ťažia, postupne z nich ubúda a zásoby sa vyčerpávajú. Ich využívanie navyše masívne poškodzuje ovzdušie a aj celkovo životné prostredie.

Pri spaľovaní fosílnych palív sa uvoľňujú obrovské množstvá oxidu uhličitého (CO2) a iných, ovzdušiu škodiacich plynov. Tento proces prispieva k otepleniu atmosféry. V rokoch 1990 až 2021 vzrástli globálne emisie skleníkových plynov o 51 percent. Obzvlášť fatálne je, že CO2 je plyn, ktorý sa v dôsledku prirodzených fyzikálnych a biogeochemických procesov v zemskom systéme rozkladá len veľmi pomaly. Po 1 000 rokoch je v atmosfére stále prítomných 15 až 40 percent tohto plynu. Úplný rozklad CO2 trvá niekoľko stotisíc rokov. Celé to kvantum CO2, ktorý teraz vypúšťame do ovzdušia, teda pravdepodobne zostane v systéme ešte veľmi veľmi dlho.

A to má dôsledky – už teraz a tiež aj v blízkej budúcnosti. Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) dosiahlo globálne otepľovanie v roku 2025 v priemere hodnotu tesne pod 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Medzinárodne dohodnutý cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa tak nebude splnený. V prípade, že opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov nebudú striktnejšie, do roku 2100 by otepľovanie mohlo dosiahnuť 2,8 stupňa. Pri takomto otepľovaní predstavuje obrovský rozdiel už každá desatina stupňa.

Motto Dňa Zeme 2026 znie „Our Power, Our Planet“

Je teda najvyšší čas konať! K tomu vyzýva Earth Day 2026. Už druhý rok po sebe sa tento deň akcie nesie v znamení motta „Our Power, Our Planet“. Na webovej stránke earthday.org nájdete globálny prehľad všetkých podujatí, ktoré sa konajú v období od 18. do 22. apríla – v rámci Dňa Zeme. Takto si možno nájsť kopec aktivít aj vo svojom okolí.

Redakcia časopisu ACTIVE BEAUTY pri príležitosti Dňa Zeme 2026 pre svojich čitateľov zhromaždila päť povzbudivých faktov, ktoré sa týkajú obnoviteľných zdrojov energie.

5 faktov o obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré nabádajú byť ekologicky odvážnejší

1. Energetická transformácia je našim najsilnejším nástrojom na zníženie emisií CO2.

Podľa organizácie World Resources Institute pochádza v súčasnosti 75,7 percenta celosvetových emisií skleníkových plynov z energetického sektora. Ostatné sektory sú zodpovedné len za štvrtinu globálnych emisií. Prechod na obnoviteľné zdroje energie je teda najúčinnejším nástrojom v boji proti klimatickej kríze.
Medzi emisie energetického sektora patrí výroba elektrickej energie a tepla (29,7 % všetkých emisií), doprava (13,7 %), spracovateľský priemysel a stavebníctvo (12,7 %) a budovy (6,6 %). Do tejto oblasti patria aj difúzne emisie, teda skleníkové plyny, ktoré sa uvoľňujú pri ťažbe alebo preprave fosílnych palív, ako aj emisie zo spaľovania iných surovín.

2. Prechod na obnoviteľné zdroje energie sa oplatí aj z finančného hľadiska.

Existuje jeden neoblomný a tvrdošijný mýtus: Obnoviteľné zdroje energie sú konkurencieschopné len vďaka štátnym dotáciám. V počiatkoch solárnej energie a podobných technológií v roku 2000 to aj pravda bola. Technický pokrok sa však odvtedy posunul enormne vpred. A v tomto kontexte určite netreba zabúdať na jednu zásadnú skutočnosť: Fosílne palivá sú naďalej podporované finančne a to pomerne masívne.

Výskumníci z Ekonomického inštitútu Oxfordskej univerzity v štúdii z roku 2022 zistili, že budúcnosť bez emisií je o približne 30 rokov nielen možná, ale aj a zisková. A čím rýchlejšie prebehne energetická transformácia, tým bude lacnejšia. Do roku 2050 by sa tak mohlo ušetriť približne 12 biliónov dolárov. Na účely štúdie vedci analyzovali tisíce modelov energetickej transformácie. Z výsledkov vyplýva aj fakt, že za posledných 20 rokov klesli náklady na solárnu energiu dvakrát rýchlejšie, ako predpovedali aj tie najoptimistickejšie modely.

Jedna štúdia realizovaná výskumníkmi zo Stanfordovej univerzity z toho istého roka ukázala, že náklady na energiu by v prípade úplnej energetickej transformácie boli o 63 percent nižšie ako doteraz. Ak sa k tomu ešte zohľadnia aj prínosy pre zdravie a ovzdušie, náklady na energiu klesnú dokonca o 92 percent.

3. Už teraz disponujeme všetkými technológiami, potrebnými na energetickú transformáciu.

Výskumníci zo Stanfordovej univerzity dospeli prostredníctvom štúdie k záveru, že globálny prechod na obnoviteľné zdroje energie je možný aj bez nutnosti vyvíjať nové technológie. V štúdii sa pritom zohľadňovali iba riešenia, ktoré nemajú negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok, znečistenie ovzdušia a zmenu klímy. Výskumníci v tejto štúdii tvrdia, že na prechod celého sveta na obnoviteľné zdroje energie nie sú potrebné ani komplexné technológie, ktoré ešte neboli odskúšané v priemyselnom meradle, ako je napríklad modrý vodík.

4. Rok 2025 bol prvým rokom, v ktorom sa na celom svete vyrobilo viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia.

Obnoviteľné zdroje energie sa rozmáhajú vo svete čoraz viac a viac. Rok 2025 sa do histórie zapísal ako prvý rok, kedy sa vo svete vyrobilo viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia. To dokonca podnietilo renomovaný odborný časopis „Science“, aby globálny boom zelených energií vyhlásil za „vedecký prelom roka“.

Za rozmach OZE možno poďakovať jednej krajine, ktorá je inak na medzinárodnej scéne kritizovaná za ničenie životného prostredia a negatívny vplyv na klímu: Číne. Hoci mnohé technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli vyvinuté v USA, ich ďalší vývoj, zdokonaľovanie a priemyselná výroba prebiehali predovšetkým v Číne. Čína exportuje najmä do krajín globálneho Juhu a do Európy. Vďaka tomu sa veterná a solárna energia stala v mnohých častiach sveta najlacnejším zdrojom energie.

5. Čistú energiu je možné získavať aj zo starých vrtov.

Hoci všetky technológie potrebné na energetickú transformáciu už existujú, nové poznatky a prístupy prispievajú k ich ďalšiemu rozvoju. Príkladom je technológia, ktorú vyvinul startup „Greenwell“ a ktorá optimalizuje proces využívania geotermálnej energie tým, že využíva vrtné diery po ťažbe ropy, ktoré už nie sú v prevádzke.
Ropná spoločnosť najprv utesní koniec vrtu, aby z neho už nemohla unikať ropa. Po niekoľkých úpravách, ktoré realizuje startup, sa do vrtu vpustí studená voda, ktorá sa vracia na povrch ako voda teplá, s teplotou približne medzi 35 a 70 °C. Na výrobu elektrickej energie spôsobom, ako ju vyrábajú klasické geotermálne elektrárne, však upravené vrty nie sú dostatočne efektívne. Avšak na dodávku tepla do skleníkov, ktoré sa často vykurujú fosílnymi palivami, by táto forma výroby energie postačujúca.