Takto sa posilňuje imunitný systém detí

Neustále utieranie nosov, ďalší vírus z detského kolektívu v škole či škôlke, škriabanie v hrdle a už sa začína ďalšie kolo prechladnutí. Až desať infekcií ročne je u malých detí úplne normálnym javom. Ich imunitný systém ešte nie je plne vyvinutý a musí sa najprv naučiť rozlišovať medzi choroboplodnými vírusmi a baktériami a neškodnými mikroorganizmami. To sa mu, žiaľ, podarí len prostredníctvom skúseností: imunitný systém musí prísť do kontaktu s pôvodcom ochorenia, aby pri ďalšom stretnutí dokázal reagovať rýchlejšie a cielenejšie. Infekciám či prechladnutiam sa teda nedá úplne vyhnúť, no dobrou správou je, že správne fungujúca imunita môže znížiť riziko ochorenia, zmierniť príznaky a skrátiť trvanie choroby. Odborníci sa dokonca domnievajú, že tento proces učenia môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť aj riziko vzniku určitých alergií a autoimunitných ochorení. Pomocou niekoľkých jednoduchých opatrení môžu rodičia podporiť prirodzenú obranyschopnosť svojich detí.

6 tipov, ako posilniť imunitný systém detí

1. Strava bohatá na vitamíny

Základom silnej imunity je vyvážená strava. Ovocie a zelenina sú dobrým zdrojom vitamínu C, ktorý podporuje obranyschopnosť organizmu. Veľké množstvo ho obsahujú druhy kapusty, paprika, brokolica, citrusové plody a kiwi. Vivien Gurt, drogéristka v dm Rakúsko, často radí rodičom v otázkach podpory imunity a odporúča: „Vitamín C je citlivý na teplo. Preto by sa potraviny mali pripravovať čo najšetrnejšie alebo konzumovať v surovom stave.“ Preukázateľný prínos pre imunitný systém má aj zinok. Do jedálnička sa preto oplatí zaradiť potraviny, ako sú hovädzie mäso, syr, tekvicové semiačka, sezam, ovsené vločky a šošovica. Dôležitú úlohu zohráva aj črevo, pretože sa v ňom nachádza veľká časť imunitných buniek. Vláknina z celozrnných výrobkov, zeleniny a strukovín podporuje zdravú črevnú mikroflóru. Napomáha rastu prospešných baktérií, posilňuje črevnú bariéru a pomáha imunitnému systému účinne bojovať proti pôvodcom ochorení. Rovnako dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín, a to aj počas chladnejších mesiacov. Najmä počas vykurovacej sezóny môžu sliznice rýchlo vysychať, čím sa stávajú náchylnejšími na prenikanie choroboplodných zárodkov. „Ak sa deťom zdá voda príliš nudná, nesladené jemné ovocné čaje predstavujú vítané spestrenie,“ vysvetľuje Gurt. Dojčatá v období zavádzania príkrmov by mali denne prijať približne 500 ml tekutín, batoľatá 600 až 800 ml.

2. Von na čerstvý vzduch

Pohyb na čerstvom vzduchu sa považuje za skutočný posilňovač imunity. Preto je dobré naplánovať si každý deň čas vonku. Daždivé alebo chladné počasie pritom nie je výhovorkou. Práve vtedy sa dajú pri správnom oblečení zažiť krásne dobrodružstvá, či už počas pretekov papierových lodičiek v mlákach, alebo pri hľadaní stôp v snehu (ďalšie nápady nájdete tu). Pobyt vonku podporuje zásobovanie organizmu kyslíkom a počas slnečných dní aj tvorbu vitamínu D. Podnety chladu navyše šetrne otužujú imunitný systém. Pohyb posilňuje obranyschopnosť, či už vnútri alebo vonku. Už krátke pohybové aktivity stimulujú rôzne imunitné bunky a podporujú fyzickú kondíciu. Dôležitejšia než intenzita je pritom pravidelnosť. Ďalším bonusom je, že pohyb povzbudzuje chuť do jedla a zlepšuje kvalitu spánku.

3. Príjemná atmosféra doma

Aj vnútorné priestory potrebujú pravidelný prísun čerstvého vzduchu, pretože v uzavretých miestnostiach sa vírusy môžu ľahšie hromadiť a šíriť. Na výmenu vydýchaného vzduchu sa odporúča intenzívne vetranie: ideálne otvoriť okná dokorán trikrát až štyrikrát denne približne na desať minút. V noci podporuje hlbšie fázy spánku izbová teplota okolo 18 °C, čo má nepriamy pozitívny vplyv aj na imunitný systém.

4. Pocit bezpečia posilňuje

Imunitný systém a psychika spolu úzko súvisia. Dlhodobý stres, spôsobený napríklad tlakom na výkon alebo novým prostredím, oslabuje obranyschopnosť organizmu. Naopak, pozitívne emócie spúšťajú priaznivé biochemické procesy. Láskavá pozornosť, pocit bezpečia, spoločný smiech a sociálne kontakty preto posilňujú nielen pocit pohody, ale aj odolnosť organizmu. K odbúravaniu alebo predchádzaniu stresu pomáha pohyb, dostatok odpočinku a veku primerané relaxačné rituály.

6. Sila kvalitného nočného spánku

Deti, ktoré dobre spia, sú preukázateľne odolnejšie. Počas noci imunitný systém pracuje na plné obrátky: opravujú sa poškodené bunky, dopĺňajú sa energetické zásoby a aktivujú sa dôležité imunitné procesy. Spánok napríklad podporuje tvorbu protilátok a posilňuje biele krvinky, ktoré sú zodpovedné za obranu organizmu pred chorobami. Naopak, nepravidelný spánkový režim alebo nedostatok spánku zvyšujú hladinu stresového hormónu kortizolu. To spôsobuje, že je organizmus náchylnejší na ochorenia. Deti potrebujú podstatne viac spánku než dospelí. Hoci sa individuálna potreba spánku líši, orientačne platí, že bábätká potrebujú približne 16 až 18 hodín spánku denne, batoľatá 12 až 14 hodín a deti v predškolskom veku 10 až 13 hodín.

Domáce prostriedky na zmiernenie typických príznakov prechladnutia

dm drogéristka Vivien Gurt prináša praktické tipy na šetrné zmiernenie príznakov a čo najrýchlejšie zbavenie sa príznakov prechladnutia.

Rozhovor s detskou lekárkou MUDr. Susanne Heindl o tom, ako zvládať infekcie v každodennom rodinnom živote.

Prečo je jeseň a zima hlavnou sezónou infekcií?

Počas chladnej časti roka trávia deti väčšinu času v uzavretých priestoroch a infekcie sa medzi nimi pre blízky kontakt pri hre veľmi rýchlo šíria.

Sú deti, ktoré sú náchylnejšie na infekcie?

Áno, je to veľmi individuálne. Zväčšené nosohltanové mandle môžu viesť k častejším zápalom stredného ucha. Vyššiu náchylnosť môžu spôsobovať aj niektoré ochorenia, napríklad pri ochoreniach obličiek sa častejšie vyskytujú infekcie močových ciest.

Kedy by malo prechladnuté dieťa zostať doma?

Pri miernej nádche alebo kašli môže dieťa navštevovať jasle či materskú školu. Pri výraznejších príznakoch, horúčke alebo zhoršenom celkovom stave by však malo zostať doma.

Kedy sa môže vrátiť do kolektívu?

Vo všeobecnosti platí, že dieťa by malo byť aspoň jeden deň bez horúčky a bez potreby užívať lieky.

Ako rozpoznať rozdiel medzi prechladnutím a vážnym ochorením?

Prechladnutie sa často prejavuje horúčkou, kašľom, nádchou alebo bolesťou hrdla. Po podaní lieku na zníženie horúčky býva dieťa zvyčajne v dobrom stave, hrá sa, dostatočne pije a aspoň trochu je, hoci môže mať menšiu chuť do jedla. Pri vážnejšom ochorení často nejaví záujem ani o obľúbené hračky, odmieta piť aj jesť. Varovným signálom je celkovo zlý stav alebo apatia.

Kedy treba vyhľadať lekársku pomoc?

Bábätká do šiestich mesiacov by mal pri horúčke vždy vyšetriť lekár. Staršie deti možno pri dobrom celkovom stave liečiť doma pomocou liekov na zníženie horúčky a domácich prostriedkov. Ak sa stav zhoršuje, horúčka pretrváva alebo majú rodičia obavy, odporúčam konzultáciu s lekárom.

Ako postupovať pri súrodencoch z hľadiska rizika nákazy?

Súrodencov nemožno od seba úplne izolovať. Počas infekcie by si však nemali navzájom požičiavať poháre ani fľaše na pitie. Staršie deti by tiež nemali bábätká chytať za tvár ani ich bozkávať na tvár.

Čo by ste poradili pracujúcim rodičom, ktorí sa snažia zladiť starostlivosť o choré dieťa s pracovnými povinnosťami?

Často sa nedá vyhnúť tomu, že deti s miernymi príznakmi, ako sú kašeľ či nádcha bez horúčky, navštevujú kolektívne zariadenia. Aj preto sa tam infekcie pravidelne šíria. Ak sú k dispozícii starí rodičia alebo blízki príbuzní, predstavujú pri starostlivosti o choré dieťa veľkú pomoc.

Imunitný pomocníci v dm: